Vývoj metódy aplikovanej skupinovej dynamiky sa viaže k menu Kurta Lewina. V 40-tych rokoch minulého storočia sa spolu so svojimi učencami vplyvom vtedajšej spoločenskej situácie začali zaoberať skúmaním malých skupín. Cieľom sociálno-psychologického výskumu bolo sledovanie javov ako je skupinová klíma prejavujúca sa v skupinách, spolupatričnosť ku skupine, riadiaci štýl, autorita, skupinový tlak, konformita, procesy v skupine, fungovanie komunikácie v skupinách a medzi skupinami, sociálne vnímanie, normy , atď. Pozornosť bádateľov sa sústredila na dynamiku sociálneho diania. Výsledky výskumu nemali len vedecký prínos, ale aj praktický úžitok vo forme rozvoja sociálnych zručností účastníkov výskumu. Z tejto formy práce sa vyvinula metóda tzv. Senzitivity Training, z ktorej pramení vývoj laboratória (tréningu) skupinovej dynamiky. V povojnovom období mali tréningy aplikovanej skupinovej dynamiky skupinovo-pedagogickú úlohu s cieľom posunúť procesy demokratizácie spoločnosti.

V roku 1944 Kurt Lewin založil Výskumný ústav skupinovej dynamiky (v Massachusetts Institute of Technology) a neskôr pred smrťou vytvoril National Training Laboratories, odkiaľ pramení trend Tréningových-skupín (T-skupín).

Prvými poslami aplikovanej skupinovej dynamiky v Európe boli  odborníci, ktorí sme prišli v rámci Marshallovho plánu. Oni dosiahli len čiastočné úspechy, nakoľko aplikovali americkú verziu Sensitivity tréningov bez toho, aby ich adoptovali na európske pomery. Tento neúspech čiastočne umožnil, aby sa hnutie skupinovej dynamiky rozvíjalo po vlastnej ceste. Dôsledkom toho vznikli tréningové centrá vo Francúzsku, Holandsku, v škandinávskych krajinách, Rakúsku, v Nemecku a Švajčiarsku.

V Maďarsku boli prvé tréningy metódou skupinovej dynamiky realizované v roku 1998 a viedli ich Dr. Karl Schattenhofer a  Mustó Péter SJ. Od roku 2009 vedú tréningy skupinovej dynamiky Dr. Antons Klaus, Irmengard Hegnauer-Schattenhofer, Dr. Karl Schattenhofer, Burcsik Marianna a Snír Péter (udomácnil metódu skupinovej dynamiky v Maďarsku).

Metóda aplikovanej skupinovej dynamiky je zároveň metóda, teória a výskum, ktoré definujú nasledovné ciele a potreby:

Na úrovni jedinca:

  • senzitivizácia interakčných procesov medzi jedincom, skupinou a spoločnosťou, rozvoj komunikačných zručností
  • analytické porozumenie skupinových procesov a ich sledovanie na citovej úrovni
  • vývoj sebavnímania a vnímania ostatných
  • rozvoj zručností riešiť konflikty
  • flexibilita v prijatých rolách a rozvoj zručností v oblasti tvorby vzťahov
  • rozvoj integračných a diferenciačných zručností
  • rozvoj riadiacich schopností a schopnosti spolupracovať
  • rozvoj schopnosti organizovať seba i skupinu,

Na úrovni skupiny a teamu:

 

 

  • rozvoj schopnosti riadiť sám seba a posun v oblasti práce v rámci skupiny pomocou rozvoja schopnosti sebareflexie.
  • rozvoj skupiny smerom k integrácii, alebo diferenciácii